JE FLOW HIVE VHODNÝ ÚL PRE ZAČIATOČNÍKA ? Vopred sa ospravedlňujem všetkým včelárom, ktorým sa vo vrecku otvára nožík len čo zbadajú tie dve nešťastné slovká „Flow Hive“. Prenasledujú nás už niekoľko rokov na včelárskych fórach aj vo všetkých včelárskych skupinách na facebooku. Jednoducho je to marketingový produkt útočiaci na city ľudí, ktorí sú zmietaní obavami, že naša spoločnosť príde o včely a apelujúci na milovníkov včiel argumentom, že včely nebudú stresované tak, ako pri tom spôsobe vytáčania medu, ktorý používame doteraz. Vytekajúci med na videu pôsobí na budúcich včelárov ako uhrančivý pohľad hada na žabu dobrovoľne lezúcu do jeho papule. Nech si myslíme o tomto systéme čokoľvek, otázka je úplne legitímna a preto treba na ňu budúcim včelárom fundovane a bez irónie odpovedať! Čo je FLOW HIVE ? Je to špeciálna konštrukcia plástov v medníku, ktorá umožní odobrať med z nich bez toho aby boli vybraté z úľa. V podstate pôvodný španielsky a USA patent z roku 1939, ktorého autorom bol Juan Bizcarro Garriga http://www.freepatentsonline.com/2223561.pdf vylepšili s použitím plastu miesto kovu dvaja podnikatelia otec Cedar a syn Stuart Andersonovci v Austrálii a koncom roku 2014 získali svoj patent http://www.freepatentsonline.com/20140370781.pdf Jedná sa o plást v medníku, ktorého steny buniek sa dajú zvonku úľa špeciálnym kľúčom posunúť voči sebe vo vertikálnom smere, čím sa narušia a med vytečie cez rúrku z úľa von. Princíp vypúšťania medu je vidieť na počítačovej animácii: http://www.wired.com/wp-content/uploads/2015/02/hive-gif.gif Stuart Anderson ako „spoluvynálezca“ si prizval do týmu špecialistu na marketingovú komunikáciu (Saadi Allan), ďalšieho špecialistu na vizuálnu komunikáciu (Mirabai Nicholson-McKellar) a manažéra počítačových projektov (Yary McGauely). Táto silná zostava na crowdfundingovej platforme IndieGoGo, hľadajúcej micro-granty, svoj projekt, s počítačovou animáciou úľa predstavila cieľ získať príspevky na výrobu a dodávku takýchto skúšobných plástov vo výške 70 000 USD. Bez toho aby mali v tíme včelára, zostavili marketingovo podkutú počítačovú animáciu tak profesionálne, že im to vyšlo. Že s témou trafili zlatú baňu pochopili, keď svoj cieľ crowdfordingu dosiahli už po 10 minútach (!!!) od spustenia projektu a za 4 dni tam mali vyše 7 000 príspevkov na podnikanie a na účte nad plánovaný cieľ 3 000 000 USD! Po ukončení príspevkov mali na účte vyše 14,5 milióna USD. Okamžite rozbehli druhé kolo a tam majú v súčasnosti už znovu ďalších 13,5 milióna USD. Teda crowdfunderi milujúci včely urobili zo spomínanej partie, ktorá dovtedy živú včelu asi ani nevidela, skutočných milionárov a čo od nich na oplátku dostali? Po počiatočných problémoch s výrobou a dodržiavaním dodacích termínov dostali fungujúci výrobok s podrobným návodom na vytáčanie medu, s návodom na údržbu mechanizmu, s bezpečnostnými predpismi pri práci, proste všetko ako má byť až na malý detail. Nepripojili návod ako viesť včely k tomu aby ten med do plástov nanosili. V čom sa líši reklama Flow Hive od reality? Marketingovo je celý projekt Flow Hive orientovaný na nevčelára, aby si mohol napustiť zo včelstva na záhrade pohár medu. Dokonca nielen na záhrade, môže aj na balkóne alebo na streche. S úľom dostane záujemca o chov, dno, podložku, materskú mriežku, dva nadstavky, rámiky, vnútorné veko a strechu. Plastové obyčajné rámiky sú do plodiska (10), plastové patentované rámiky sú širšie ako klasické, do 10 rámikového nadstavku LG ich vojde len sedem. Už sa trochu taktne mlčí, že v dolnej časti úľa pod medníkom sú obyčajné plastové rámiky, na ktorých treba dochovať dostatočne silné včelstvo so všetkým čo k tomu patrí (navoskovanie, výstavba plástov, preliečenie, protirojové opatrenia). Kto nikdy včely nemal má minimálnu šancu ten svoj med si vytočiť. Kto už so včelami má nejaké skúsenosti vie, že ak dá včelstvo do jedného nadstavku LG na nevystavené plastové rámiky, na to materskú mriežku a hore plastové patentované rámiky, ktoré majú včely „dostavať“ voskom a nanosiť do nich med, tak narazí na problémy, ktoré musí riešiť. Sú minimálne dva: prvý ako zabrániť aby sa včely nevyrojili a druhý ako ich presvedčiť aby ukladali med pre včelára do „zázračného“ patentovaného rámika. Teraz nadišiel čas, aby som budúcim včelárom ktorých duša sa nadchla pre tento úľ povedal, že vo všetkých diskusiách o Flow Hive som od roku 2015 dával len ironické smailíky. Nepatril som medzi tých 31 crowdfunderov zo Slovenska z prvého kola, a ani tých včelárov, ktorí začali po desiatkach kupovať čínske napodobeniny patentu. Je ale tiež pravda, že som sa dokonca ani veľmi nenamáhal vypisovať protiargumenty v diskusiách (viskozita medu, propolis, peľ, skryštalizovaný med, kŕmenie na zimu...), len mi celé Flow Hive na základe mojich znalostí včiel pripadalo ako nafúknutá bublina. Prečo teda píšem tento text bez praktických skúseností s týmto typom úľa, keď som „neveriaci Tomáš“ , zápecnícky spiatočník a zadubenec? Rád odpoviem nadšencom pre tento spôsob včelárenia, píšem to preto, že už sú známe praktické skúsenosti našich včelárov s týmto systémom a môžeme sa oprieť o konkrétne fakty. Nikto z desiatok slovenských majiteľov Flow Hive nebol s ním spokojný tak že by ho používal a chválil. Píšem opakovane, že nikto a súčasne týmto vyzývam aby sa ozval do diskusie pod tento príspevok ten včelár, ktorý u nás v slovenských podmienkach dosiahol, že včely mu nosili do patentovaného rámika med k jeho spokojnosti! Potešilo by samozrejme, keby uviedol postup a finty, ako to dosiahol a pomohlo by to včelárom ktorí už takýto úľ zakúpili. Za riekou Moravou bolo včelárov skúšajúcich Flow Hive ešte viac a viem len o jednom včelárovi, ktorý sa po prvom neúspešnom roku nevzdal a v druhej sezóne mu včely niečo do patentovaných rámikov doniesli (ak si dobre pamätám, asi ¼ toho čo okolité včelstvá do klasických medníkov). V čom sa vyskytovali hlavné problémy Flow Hive? Aby matka nešla do medníka a aby tam tým pádom nebol plod a včely nenosili peľ, čo by znefunkčnilo patentované rámiky, musí sa medník oddeliť od plodiska materskou mriežkou. Pre včely tak vzniknú dve bariéry – mriežka a nad ňou holé plastové rámiky na med. Nikomu u nás (teda ja o nikom neviem) v prvom roku včely len tak nezačali cez mriežku nosiť med do „patentu“ , maximálne ich „pocapkali“ propolisom, ba našli sa prípady, že mriežku úplne zatmelili a žili si v plodisku. Je teda vynález Flow Hive podvod a je nefunkčný? Toto tvrdenie mi pripadá aby ho hovorila líška v Ezopovej bájke o tom kyslom hrozne. Dostatočne schopný včelár v dobrých podmienkach (u nás v agáte nie v repke) by tento medník mohol použiť a získať med zaujímavým a netradičným spôsobom. Dôkazom sú fungujúce úle tohto typu napr. v Anglicku, v Kanade, v USA. https://www.youtube.com/watch… Postup ošetrovania včiel vo Flow Hive! (Pre záujemcov mnou voľne spracované podľa Bees for Development Journal) 1. Je potrebné použiť dostatočne silné včelstvo - 2 vysoké nadstavky alebo 3 nízke nadstavky pre plodisko. 2. Medník je nutné pridať cez materskú mriežku v silnej znáške tak, že plastové rámiky sa polejú medom a do medníka sa nad mriežku pridajú aj klasické plásty s plodom z dolnej časti úľa! 3. Obsadenie a plnenie patentovaných rámikov sa kontroluje zboku cez okienko, po zaplnení buniek a viečkovaní možno vytáčať. 4. V silnej nektárovej znáške možno pridať druhý klasický medník nad ten s patentovanými rámikmi, zlepší to chuť včelám nosiť dohora med cez mriežku. 5. Pri silnej peľovej znáške sa odporúča založiť peľochyt aby sa prebytočný peľ, ktorý komplikuje mechaniku nedostával aj do medníka. 6. Pri vytáčaní dôjde aj k porušeniu viečok na medníkovom pláste, med čiastočne stečie po viečkach do úľa a včely sa okamžite vrhnú do „záchrany“ medníka , takže následné obsadzovanie patentovaných medníkových plástov v sezóne je jednoduchšie a bezproblémové. 7. Po poslednom medobraní je potrebné „flow“ rámiky z medníka vybrať, postriekať vodou prípadné skryštalizované zvyšky medu a vrátiť rámiky cez vnútorný vrchnák včelám na „vylízanie“. Nikdy s nimi a s mriežkou včelstvo nezimujeme. 8. „Flow „ plásty podľa možnosti vytáčame v úli, ich vybratie a snaha o otváranie vonku môže byť sprevádzaná problémami so zachladnutým medom. 9. Zimné obdobie treba využiť na rozobratie a očistenie mechanizmu rámikov (návod je na stránke) od propolisu a zvyškov peľu aby v ďalšej sezóne boli funkčné 10. Celý čas treba Flow Hive veriť, veriť sebe a chcieť dobro pre svoje včely. Ak ste sa s čítaním dostali až sem, tak ste schopní povedať aj bez mojej pomoci, že: FLOW HIVE NIE JE ÚL VHODNÝ PRE VČELÁRA ZAČIATOČNÍKA ! Alebo ak sa niekomu viac páčia slová slovenského predajcu Flow Hive, citujem: „Treba sa naučiť ako do toho dostať včely a potom to funguje aj v našich podmienkach. Treba sa to naučiť. Každopádne neodporúčam to niekomu kto nemá skúsenosti so včelami a tak isto niekomu kto ma 50+ rodín a nechce sa mu s tým hrať. Každopádne je to super na ukážku a na zábavu na záhrade.“